Bloghttp://luciadianova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskFree Hugs alebo Pocity na celý život (luciadianova)Upratovanie už dávno mohlo byť za mnou, keby ma nevyrušoval internet, dobré pesničky, na ktoré si tancujem, a veci, ktoré pri tom horlivom upratovaní nachádzam. Fotky, šeky (!!!), zakotúľané laky na nechty a dvd, ktoré som si po dlhom čase pustila. Má cez dva roky, nie je dlhé a je v ňom kus neopísateľných pocitov. Kus mňa, a nielen preto, že som na obrazovke. Spontánna Free hugs kampaň v Trenčíne.Thu, 28 Feb 2013 13:36:18 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/322121/Free-Hugs-alebo-Pocity-na-cely-zivot.html?ref=rssAj takto vyzerá láska (luciadianova)Babka nás často hreší, že máme ponožky pohádzané kade-tade a košík s tými, ktoré nemajú pár, je už kopcom plný. Pritom si vždy vyzúvam obe naraz a zväčša sa ponevierajú niekde v okolí postele alebo gauča. Rovnako je to i s papučami. Večer sú dve a sú mi blízko. Ráno je blízko len jedna, do kuchyne sa šuchcem bosá alebo v ponožkách a babka ma straší zápalom mechúra. Alebo tým, že i tie ostávajúce ponožky budú čierne ako zem. A chlpaté. No nemôžem za to iba ja. To on!:)Wed, 20 Feb 2013 21:58:04 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/321407/Aj-takto-vyzera-laska.html?ref=rssKríza "štvrtinového" veku (luciadianova)Keď som bola malá, ale i väčšia, v dvadsiatich piatich rokoch som bola zamilovaná do manžela,zamestnaná, plánujúca materskú dovolenku, každý deň kráčajúca z fajn práce s kabelkou na pleci a s plnou igelitkou. Aby som pripravila večeru, obed a tak. Bývali sme neďaleko našich a chodili sme k nim v nedeľu na obed. Dnes mám dvadsaťpäť a situácia je trošku komplikovanejšia.Mon, 07 Jan 2013 15:55:10 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/317751/Kriza-stvrtinoveho-veku.html?ref=rssMomenty vo flakónoch (luciadianova)Sedím v autobuse plná očakávaní, strachu a sladkej nervozity. Slnko zapadá, je krásny letný večer, ako stvorený pre šestnásťročné dievča idúce na svoje prvé vytúžené rande. Predchádzali mu dôležité prípravy, dlhé vlasy mi prievan z okna priliepal o lesk na perách a víril okolo mňa obláčik romantickej levanduľovo-kvetinovej voňavky. Mala som ju z avonu a cítila som sa ako femme fatale z filmov či kníh. Teraz sedím doma na gauči, zatváram oči a pokúšam sa oživiť tú vôňu. Opäť som v tom autobuse, pole pri ceste brázdi kombajn a víri obláčik prachu, v šoférovom rádiu hrá Dido a ja tŕpnem, či už dotyčnému chlapcovi skončil tréning a či ma príde počkať...:) Neprišiel a čakala som ho pred štadiónom ja. Sedela som na lavičke, slnko práve zapadlo a keď vybehol zo sprchy v čvachtajúcich šľapkách a dal mi prvú letmú pusu, bola som najšťastnejšia na svete.Wed, 24 Oct 2012 18:40:05 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/311439/Momenty-vo-flakonoch.html?ref=rssĽudskosť alebo Klobúk dole, Kamil Peteraj (luciadianova)Už viackrát som sa tu zmienila, že som duša citlivá a premýšľavá. Rada snívam, mám ružové okuliare, dôverujem ľuďom a som v mnohom údajne naivná. Priznávam. A niekedy by som si hlavu otrieskala o stenu, že som niekomu zasa naletela, zasa sa nejako sklamala. Vždy sa však otrasiem a vrátim do pôvodného stavu, za čo som si neraz zaslúžila kvalitné vyčistenie žalúdka od tých silnejších a svetom skúsenejších pováh. Asi však budem musieť zažiť ešte veľa rán, aby sa to zmenilo. Priveľmi dobrá? Skromná? Prispôsobivá, čo nevie povedať nie? Občas mi to naozaj prerastá cez hlavu a cítim, že potrebujem fungovať len sama pre seba, svoje vlastné záležitosti. Necítim sa tak hodná predchádzajúcich slov, najmä nie v poslednom období, kedy nejako hľadám samu seba. Ale keď mám žiť a "hrabať" pre seba, nie som to ja. Vždy sa mi potvrdí, že pomáhať ľuďom, hoci len drobnosťami, ma napĺňa omnoho viac, i keď sa mi to v danej chvíli tak nezdá... Nie je to charita, ani moja sebachvála či reklama. To vonkoncom nechcem a ani o to nestojím. Snáď je to len ľudskosť z rodu obyčajná.Wed, 17 Oct 2012 23:10:24 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/310876/Ludskost-alebo-Klobuk-dole-Kamil-Peteraj.html?ref=rssVzácna prirodzenosť (luciadianova)Najúžasnejším zážitkom neviem koho, čítala som to v nejakom článku, bolo sledovanie goríl v ich prirodzenom prostredí. Namiesto dovolenky sa ho teda vybral narušiť, aby videl kus nedotknutej prírody a dotkol sa jej. Myslím, že takúto možnosť ponúkajú cestovné kancelárie ako horúcu novinku a tí, čo na to majú, po nej s chuťou skočia. Prirodzenosť afrických krovákov je tiež unikátna a pre bežného smrteľníka by iste bola horúcou atrakciou. Chvalabohu, im sa ju darí udržať takmer bez zásahu vonkajšieho sveta. A čo prirodzenosť súčasných ľudí? Všetka sa nejako stráca. A keď píšem všetka, tak doslova všetka.Tue, 21 Aug 2012 12:06:01 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/306091/Vzacna-prirodzenost.html?ref=rssMilujeme mladšie sestry:) (luciadianova)Sestra mi dnes oznámila, ževraj v práci nemá čo čítať. Tak (nielen) jej venujem nasledujúce riadky:) Už vidím, ako sa im teší:)Sat, 11 Aug 2012 16:54:50 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/305333/Milujeme-mladsie-sestry.html?ref=rssVeľkolepý štart alebo mŕtvy bod? (luciadianova)Balíky od rodičov. Bicykel poslaný cez pol Európy. Fastfoodová uniforma alebo montérky v sklade. Vzácne bryndzové halušky a mamine polievky... Fragmenty toho, čo zažíva početná skupina mladých, ktorí nevidia na Slovensku ružový štart do budúcnosti. Nijaký začiatok nie je ružový, ale čo ich tu má vlastne držať? Že po výške nemajú prácu? Že spolužiaci bez školy majú autá, byty, domy a rodiny? Vďaka práci, v ktorej zarobia rovnako alebo ešte viac ako človek s titulom? Alebo vďaka práci v zahraničí? Začarovaný kruh, opäť sme pri ňom...Thu, 09 Aug 2012 17:53:34 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/305189/Velkolepy-start-alebo-mrtvy-bod.html?ref=rssKnihy zo života do života (luciadianova)Sedím vo vlaku, druhýkrát v priebehu roka čítam tú istú knihu. Nejaká príťažlivá sila mi ju priviala do rúk minulé leto a fakt som sa v nej našla. Aj sestra a mamina. Naša silná trojka. Normálne ako keby opisovala našu existenciu, naše životy, hoci možno v inom slede udalostí. Prežívala som vtedy dosť ťažké obdobie a jednou z mojich mentálnych barličiek bolo vypisovanie si zaujímavých myšlienok a citátov. Rada sa k nim vraciam dodnes:) Po škole mám konečne čas čítať, čo mi len srdce ráči a automaticky som siahla aj po tejto knihe. A opäť som si našla to svoje...Aktuálne. A v ďalšej ani nehovoriac.Mon, 06 Aug 2012 21:18:08 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/304993/Knihy-zo-zivota-do-zivota.html?ref=rssNiečo sa začína a končí... (luciadianova)Nemám rada veľké zmeny. Viem, že prinášajú do života dynamiku a tak, narúšajú stereotyp a bytie je vďaka nim pestré a nejednotvárne. No mne i tak nabúravajú systém. Nerobím z toho vedu, viem, že o tom to je. Veď už som veľká. Akurát v týchto etapách potrebujem kvalitnú, spoľahlivú a bezpečnú aktualizáciu tohto systému. Celého môjho ja. A pár bezpečných dlaní, ktoré mi dajú istotu. Lebo v tomto budem asi stále ako malé dievčatko.Fri, 18 May 2012 14:52:01 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/298954/Nieco-sa-zacina-a-konci.html?ref=rssKeď ťa má kto rozosmiať... (luciadianova)... je to na nezaplatenie. Všetky tie texty a štatistiky o účinkoch smiechu majú niečo do seba, len si to málokedy uvedomujem. Precvičujem si brušné aj mimické svaly, prekrvujem organizmus a zaplavujem ho riadnymi dávkami endorfínov. Sama by som to ale určite nedokázala. Preto som vďačná, že mám vôkol seba toľko originálnych a nenahraditeľných ľudí, čo majú schopnosť ma zo srdca rozosmiať. Hlavne jedného:)Wed, 28 Mar 2012 13:58:56 +0200http://luciadianova.blog.sme.sk/c/294668/Ked-ta-ma-kto-rozosmiat.html?ref=rssTreba sa tešiť z maličkostí (luciadianova)Hoci som unavená ako pes, slnko mi citeľne dodáva energiu, aspoň tú duševnú momentálne. Prax vybavená, banka tiež a na rachot z prerábajúcej sa strechy na dome som si už celkom zvykla. To je zhruba to, čo ma čakalo doma. Ale čakalo ma aj niečo iné, čo som si doteraz nevšimla, ale o to väčšiu mám radosť:) Neviem, či to poznáte, že si k nejakej udalosti posplietate milión ďalších asociácií. Ale ja som na to odborník:) A dnes sa mi spätne a totálne živo premietli hlavou.Tue, 20 Mar 2012 15:31:42 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/293845/Treba-sa-tesit-z-malickosti.html?ref=rssEšte k tým ženám (luciadianova)Dnes som, ani neviem ako, načala tému živú, bohatú, večnú, hádavú, oči prevracajúcu, slzy vyvolávajúcu a ešte neviem akú. Tie riadky vznikli rýchlo, v podstate tajne, na vyplnenie dlhej chvíle. Podľa reakcií však usudzujem, že viacerí ma hodili do jedného vreca, presne do toho, do ktorého nechcem patriť.Mon, 19 Mar 2012 23:12:12 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/293804/Este-k-tym-zenam.html?ref=rssŽeny... (luciadianova)Klasická náladička...Niečo chcem, ale...Sama presne neviem čo! Chlapi sa pravdepodobne pousmejú, že je to typický ženský syndróm. Ale nech. Viem si to teraz a presne takto racionálne povedať, ale viete, aké je ťažké prebiť tým moje vnútro??? Neviete. Nejde to. Skrátka sa to niekedy nedá. Nedá sa hocikedy schúliť v chýbajúcom mužskom náručí a počuť slová, ktoré počuť chcem... Napríklad aj preto, že môj chlap je momentálne na úplne inej vlnovej dĺžke. Telka, FIFA 12 a je spokojný. A ja? Ja sa trápim s PMS (ak tomu nejaký muž nerozumie, nech si to vygoogli:D), som vo vedľajšej izbe a on mi aj tak chýba. No ale budem mu to vešať na nos, keď si chcem aspoň ako-tak zachovať status relatívne silnej a neupípanej ženskej? Nebudem.Mon, 19 Mar 2012 11:32:24 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/293724/Zeny.html?ref=rssLen tak... (luciadianova)Nedeľa večer. V hlave mám akési čudné pusto, chlap mi neodpisuje, každý sa pripravuje na nový deň, týždeň, ba aj vládu, aby som bola i trochu tematická:) A každý si kladie otázky, aké to bude, či to zvládne, či bude úspešný alebo či prídu komplikácie... Nikto to nevie, snáď len Ten nad nami. Nech to znie akokoľvek "klišéovite". V podstate by som mala písať skôr diplomovku, na ktorú nemám veľa času, ale poznáte tie stavy vygumovanej, doslova vysatej hlavy? Tak sa cíti tá moja, ale, paradoxne, nejako ma núti písať práve sem. Žeby volebná ťarcha?:)Sun, 11 Mar 2012 21:33:21 +0100http://luciadianova.blog.sme.sk/c/292995/Len-tak.html?ref=rss