Keď ťa má kto rozosmiať...

Keď si pomyslím, čo všetko musím, čo ma čaká a neminie, do smiechu mi príliš nie je. Tak to bolo aj po dnešnej konzultácii diplomovky, ktorá nedopadla zle, ale ja som mala v sebe môj tradičný balvan gigantickej veľkosti, čo mi už dočahuje päty, sťahuje žalúdok a totálne zužuje pohľad na svet. Nevyspatá, vďaka akčnej noci spolubývajúcich /jeden z nich je môj priateľ/, hladná a bez kávy... Nič moc. Ale po telefonáte prebúdzajúcich sa opíc a po slovách priateľa sa mi nálada prudko zlepšila:) Čakali ma uvarené špagety (ako inak:D) a dva ksichty, čo naozaj stáli za pohľad! Po vyskladaní chýbajúcich nočných hodín do kompletnej skladačky sa deň posunul do klasických koľají a môj priateľ mi začal vysvetľovať rôzne veci medzi nebom a zemou. Isté takéto veci ho ovplyvňovali ešte z nočného výjazdu, ale o to viac som bola uchvátená:) Ten človek má neuveriteľnú fantáziu, rozprávačskú a presviedčaciu schopnosť! A keď sa to skĺbi s jeho celkovým vyžarovaním, smiech sa dostaví automaticky. Takto som sa dozvedela o vládcoch vesmíru, ktorí nie sú zlí a neublížia nám ani 21. 12. 2012, o vesmírnom dni, ktorý trvá 286 ľudských rokov. A noci? Vraj úplná šleha! Najlepšie sa údajne bavia tí s viacerými hlavami, ale tí okatí mimozemšťania, akých poznám z filmov, sú vraj nechutní:)Niekedy mám pocit, že ozaj chodím s mimozemšťanom:)Priateľov presvedčivý výraz je nepopísateľný, takže pochybujem, že do týchto riadkov dostanem aspoň kúsok atmosféry tých chvíľ. Mám ich však v sebe. Hlboko. V takýchto minútach zabúdam na problémy a svet sa mi zdá opäť farebný a zvládnuteľný. Dokorán som otvorila okno, panoráma Nitry sa mi ukázala ako na dlani a ON, sťaby Bruce všemohúci, privolával a zastavoval vietor. Fungovalo to!!!:) Vysmiata a odhodlaná všetko zvládnuť práve dopíjam kávu. A prajem všetkým, aby ich mal vždy kto rozosmievať...